Blog Zážitkov

Autobusy, futbalisti a fantázia Najskôr moje kroky vedú do Múzea Transportu. Hovorím si, že môže to byť zaujímavé, nakúpim suveníry, prejdem sa. Cesta od izby po múzeum trvá asi 45 minút. Spomínam si na jeden z otrasných pracovných pohovorov, kde sa ma človek pýtal, že ako dlho Vám trvala cesta od Vašich dverí až sem k nám? Tiež hovorím, že tak zhruba 45 minút, tak sa ma pýta či by som dochádzala, slušne hovorím áno, a myslím si:"No niééé, ty debil, budem tu stanovať." Takto to vyzerá, keď už majú svojho človeka dááávno vybraného ale predsa len keď už prišiel niekto na pohovor, akú blbosť by sme sa ho opýtali? Fantázii sa vtedy medze nekladú... Tak či onak prišla som do Múzea Transportu. Pri pokladni kde boli aj všelijaké suveníry bol až jeden človek, a to tam bol zamestnaný... Kupujem lístok, vchádzam dnu. Boli to teda obrovské garážové priestory, kde boli všelijaké autobusy. Staršie, novšie, dokonca aj električka. Človek by si to možno aj vychutnal a vybehol na s...

Astronaut na izbe... https://pixabay.com/sk/robonaut-stroje-obratn%C3%BD-humanoid-600982/ Na druhý deň som sa rozkukala po izbe. Úmyslom architekta a staviteľa bolo aby nad toaletou bol ventilátor, myšlienka síce pekná, ale skončilo to ako malá, nevypnuteľná klimatizácia, ktorá človeku fúkala na chrbát studený vzduch. Celá dlážka v kúpeľni bola pokrytá kachličkami, hádžem na ne uterák, nakoľko mokré kachličky na človeka číhajú ako šmykľavá pasca. V sprchovom kúte sú tiež kachličky. Teším sa, že majú na sebe výčnelky, ktoré majú človeku zabrániť šmyknúť sa, neúspešne. Mokrá kachlička je proste mokrá kachlička... Sprchový kút má zhruba do polovice sklo, a svojou šikovnosťou zamokrím aj neošpliechateľné...Zo sprchy treba vychádzať opatrne. Toto by samozrejme bolo všetko na poriadku, ale tá sprcha! Ach. Na stene bola taká tyč, na ktorej sa dala nastaviť výška sprchy a hadica od sprchy išla poza tú tyč a hlavica bola väčšia ako medzera medzi tyčou a stenou, netuším ako to dostať ...

Cestujem do Anglicka... Mnohí ľudia v mojom okolí dlhé roky ospevovali Anglicko a ako sa tam istý čas dalo dobre zarobiť. Do Anglicka sa mi podarilo cestovať zhruba pred pol rokom. Mnohí sa čudovali, že som necestovala skôr, ale niektorým ľuďom ťažko vysvetliť, že nie je za čo... Ale osud zariadil, že sa mi to podarilo. Človeku tak najprv napadne, čo všetko si pobalí. Po tom, keď zistí, že teplé oblečenie zbytočne zapratalo polku kufra, začína uvažovať triezvo. Avšak zbalenie si vecí, nebolo až také náročné ako zistenie, že možno neotvorím kufor. Keďže som takto predtým necestovala išli sme kúpiť nový kufor. Veľký cestovný, s rúčkou a kolieskami, klasika ktorú majú ľudia keď cestujú lietadlom. Je tam aj zámok, ktorý som pôvodne nechcela použiť, veď keď bude chcieť kontrola kufor otvoriť, zámok, nezámok, otvorí ho. V najhoršom čase, tesne pred odchodom, som si povedala, že veď skúsim ako to funguje, keby náhodou. Fungoval tak dobre, že som to nevedela odomknúť... Hystéria, d...