Astronaut na izbe...

https://pixabay.com/sk/robonaut-stroje-obratn%C3%BD-humanoid-600982/

Na druhý deň som sa rozkukala po izbe. Úmyslom architekta a staviteľa bolo aby nad toaletou bol ventilátor, myšlienka síce pekná, ale skončilo to ako malá, nevypnuteľná klimatizácia, ktorá človeku fúkala na chrbát studený vzduch. Celá dlážka v kúpeľni bola pokrytá kachličkami, hádžem na ne uterák, nakoľko mokré kachličky na človeka číhajú ako šmykľavá pasca. V sprchovom kúte sú tiež kachličky. Teším sa, že majú na sebe výčnelky, ktoré majú človeku zabrániť šmyknúť sa, neúspešne. Mokrá kachlička je proste mokrá kachlička... Sprchový kút má zhruba do polovice sklo, a svojou šikovnosťou zamokrím aj neošpliechateľné...Zo sprchy treba vychádzať opatrne. Toto by samozrejme bolo všetko na poriadku, ale tá sprcha! Ach. Na stene bola taká tyč, na ktorej sa dala nastaviť výška sprchy a hadica od sprchy išla poza tú tyč a hlavica bola väčšia ako medzera medzi tyčou a stenou, netuším ako to dostať von, David Copperfield, kde si keď ťa človek potrebuje?! Dúfam, že prídem na nejaký fígeľ, veď nejako sa tu ľudia musia sprchovať. 

Nad vchodovými dverami je ďalšia menšia nezastaviteľná, centrálne riadená, klíma. Radiátora nikde, "kúri" sa klimatizáciou...Klíma je automaticky, centrálne nastavená, že sa po pár sekundách prepne na max. 18 stupňov. Keby bolo v tej chvíli vonku 30 Stupňov, tak je to nádhera, ale vonku zima, celá budova ochladená a ešte si "vyhrej" izbu studeným vzduchom. Samozrejme klíma do vzduchu vháňa kadejaký hnus, čo pre alergikov a astmatikov nie je práve kúzelná predstava noci strávenej s nezastaviteľnou klímou. Väčšia sa našťastie vypnúť dá, tak si hovorím, že vyvetrám si, otvorím okno. HAHA. Namiesto okna mám sklo cez časť steny. 

Skúšam či ma zaujme program v Tv a teda či ju zapnem. Moja schopnosť zničiť na čo siahnem, ostala skrytá a zapla som Tv, zistila, že do nej v pohode zapojím aj USB kľúč s filmami a pozerám kanály. Natriafam na televíznou šou, kde si muž/žena chce nájsť partnera a ide na tri rande kde varí ten druhý. Teraz si hľadá muž a išiel na večeru k vegetariánke, ktorá tam práve smaží slaninu. Hm, tak tá asi vedie vnútorný boj... Ďalšia varí doslova od oka kedy jej miery nehovoria nič a vyzerá to tak strašne, že ak to ten chlap zje tak aj ona bude v šoku. Keď pripraví niečo čo vyzerá ako podrážka, poľutujem chlapa a vypínam Tv. 

Okno čo sa nedá otvoriť. Vyvetrať sa dá jedine studenou klímou. Ďalej sú dva menšie nevypnuteľné prieduchy a kúpeľňa plná šmykľavých kachličiek...Tak mi v tej chvíli napadá, že som ako astronaut, ktorý sa v rámci svojej profesie a prípravy musí pýtať Čo ďalšie ma môže zabiť?

I keď vonku pršalo, fúkalo a bolo dosť chladno, išla som z útulnej izbičky predsa len von. Len či to za to stálo? :D 


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Obraz
Tam, kam sa nedostaneš a niekam, kam nechceš... Manchesterská katedrála, aspoň z vonku  Ďalšia možnosť ísť spoznať mesto a spraviť si zážitky. Hm, hovorím si blízko je Manchesterská katedrála, komentáre na to sú celkom dobré. Pred pár rokmi som videla časť z niekoľkodielneho seriálu o záhadách a ako v týchto katedrálach a kostoloch v západnej Európe sú rôzne tajomné vyobrazenia a podľa jedného mal chlapík nájsť hrob Merlina. Nedostali oprávnenie tak nemohli kopať, aj keď nebolo mi jasné, prečo nepoužili nejakú techniku, ktorou by aspoň zistili, či je pod zemou nejaká miestnosť, anomália, atď. Síce, keď už mám hodinový diel o tom ako som našla niečo tajomné, predsa si to nezničím ukázaním, že tam nič je... Tak či onak, povedala som si, Manchesterská katedrála, určite tam uvidím niečo úžasnéééé. No, doteraz neviem, či tam je niečo úžasné...Prišla som k východnej bráne, tam bolo napísané zatvorené, použite ďalšiu bránu. Tá bola tiež zatvorená. Konečne som prišla k bráne, ...
Čítať ďalej
Obraz
Zbytočne dlháá cesta a maléé egyptské sklamanie Jedna z mojich ciest viedla do Manchesterského múzea pri Manchesterskej univerzite. Aby som si skrátila cestu išla som na električku na stanici Victoria. Cez túto stanicu vedia aj vlaková aj električková doprava. Z hotela by som k hlavnému vchodu musela celú stanicu obchádzať, avšak v polke si všímam, že je tam ďalší vchod z boku. No, nevyuži ho, keď je tam. V polke stanice zisťujem, že to bol vchod pre tých, ktorí chcú ísť na vlak, a keď sa chcem dostať na električku, musím prejsť turniketmi s lístkom, ktorý samozrejme zatiaľ nemám, pretože predaj lístkov je za turniketom... Áááách, to budem musieť obísť celú stanicu, lebo tu neviem prejsť cez turniket? Vidím zamestnanca! Hurá. Vysvetľujem mu moju situáciu, a, asi má takýchto zblúdilých turistov plno, lebo púšťa ma cez turniket! Môžem si ísť kúpiť lístok! Víťazstvo!  Prichádzam k predaji lístkov a pýtam si lístok. Predajca sa ma pýta odkiaľ som. Óóó, vyzerám exoti...
Čítať ďalej
Vďačnosť... Vraj, keď budete vďační za niečo čo ste ešte nedostali a úprimne to prežívať, tak sa všetko vyplní. Neviem, teda, kto píše tieto keci, ale posledné dni ma presviedčajú, že to nie je celkom pravda...  Boh síce nehrá v kocky, ale zmysel pre humor má teda poriadny.  Ráno je človek vďačný, že dokázal vstať a ísť do práce. Som naozaj vďačná, že nemám budík na kolieskach, ktorý uteká a človek sa jeho naháňaním zobudí a rozcvičí zároveň. Neviem, kto vymyslel takúto hlúposť, ale určite nevstáva o 4 ráno.  Človek je teda už dopredu vďačný za pokojnú cestu do práce a predstavuje si trochu pokoja a ako a cestou pripraví na ranný zhon. Tu vďačnosť zrazu niekam zdrhne..a cestou na MHD je počuť ššššššššššššššššššššššš prvé razy človek rozmýšľa, odkiaľ ide tento otrasný, otravný zvuk. Žeby nejaký divý zver lákal samičku? kopal noru? hľadal jedlo? je to z diaľky nejaké auto? Samozrejme, že nie. To je iba tá ******* osoba z poschodia domu oproti, ktorá robí ka...
Čítať ďalej