Vďačnosť... Vraj, keď budete vďační za niečo čo ste ešte nedostali a úprimne to prežívať, tak sa všetko vyplní. Neviem, teda, kto píše tieto keci, ale posledné dni ma presviedčajú, že to nie je celkom pravda... Boh síce nehrá v kocky, ale zmysel pre humor má teda poriadny. Ráno je človek vďačný, že dokázal vstať a ísť do práce. Som naozaj vďačná, že nemám budík na kolieskach, ktorý uteká a človek sa jeho naháňaním zobudí a rozcvičí zároveň. Neviem, kto vymyslel takúto hlúposť, ale určite nevstáva o 4 ráno. Človek je teda už dopredu vďačný za pokojnú cestu do práce a predstavuje si trochu pokoja a ako a cestou pripraví na ranný zhon. Tu vďačnosť zrazu niekam zdrhne..a cestou na MHD je počuť ššššššššššššššššššššššš prvé razy človek rozmýšľa, odkiaľ ide tento otrasný, otravný zvuk. Žeby nejaký divý zver lákal samičku? kopal noru? hľadal jedlo? je to z diaľky nejaké auto? Samozrejme, že nie. To je iba tá ******* osoba z poschodia domu oproti, ktorá robí ka...
Príspevky
Tam, kam sa nedostaneš a niekam, kam nechceš... Manchesterská katedrála, aspoň z vonku Ďalšia možnosť ísť spoznať mesto a spraviť si zážitky. Hm, hovorím si blízko je Manchesterská katedrála, komentáre na to sú celkom dobré. Pred pár rokmi som videla časť z niekoľkodielneho seriálu o záhadách a ako v týchto katedrálach a kostoloch v západnej Európe sú rôzne tajomné vyobrazenia a podľa jedného mal chlapík nájsť hrob Merlina. Nedostali oprávnenie tak nemohli kopať, aj keď nebolo mi jasné, prečo nepoužili nejakú techniku, ktorou by aspoň zistili, či je pod zemou nejaká miestnosť, anomália, atď. Síce, keď už mám hodinový diel o tom ako som našla niečo tajomné, predsa si to nezničím ukázaním, že tam nič je... Tak či onak, povedala som si, Manchesterská katedrála, určite tam uvidím niečo úžasnéééé. No, doteraz neviem, či tam je niečo úžasné...Prišla som k východnej bráne, tam bolo napísané zatvorené, použite ďalšiu bránu. Tá bola tiež zatvorená. Konečne som prišla k bráne, ...
Zbytočne dlháá cesta a maléé egyptské sklamanie Jedna z mojich ciest viedla do Manchesterského múzea pri Manchesterskej univerzite. Aby som si skrátila cestu išla som na električku na stanici Victoria. Cez túto stanicu vedia aj vlaková aj električková doprava. Z hotela by som k hlavnému vchodu musela celú stanicu obchádzať, avšak v polke si všímam, že je tam ďalší vchod z boku. No, nevyuži ho, keď je tam. V polke stanice zisťujem, že to bol vchod pre tých, ktorí chcú ísť na vlak, a keď sa chcem dostať na električku, musím prejsť turniketmi s lístkom, ktorý samozrejme zatiaľ nemám, pretože predaj lístkov je za turniketom... Áááách, to budem musieť obísť celú stanicu, lebo tu neviem prejsť cez turniket? Vidím zamestnanca! Hurá. Vysvetľujem mu moju situáciu, a, asi má takýchto zblúdilých turistov plno, lebo púšťa ma cez turniket! Môžem si ísť kúpiť lístok! Víťazstvo! Prichádzam k predaji lístkov a pýtam si lístok. Predajca sa ma pýta odkiaľ som. Óóó, vyzerám exoti...
Autobusy, futbalisti a fantázia Najskôr moje kroky vedú do Múzea Transportu. Hovorím si, že môže to byť zaujímavé, nakúpim suveníry, prejdem sa. Cesta od izby po múzeum trvá asi 45 minút. Spomínam si na jeden z otrasných pracovných pohovorov, kde sa ma človek pýtal, že ako dlho Vám trvala cesta od Vašich dverí až sem k nám? Tiež hovorím, že tak zhruba 45 minút, tak sa ma pýta či by som dochádzala, slušne hovorím áno, a myslím si:"No niééé, ty debil, budem tu stanovať." Takto to vyzerá, keď už majú svojho človeka dááávno vybraného ale predsa len keď už prišiel niekto na pohovor, akú blbosť by sme sa ho opýtali? Fantázii sa vtedy medze nekladú... Tak či onak prišla som do Múzea Transportu. Pri pokladni kde boli aj všelijaké suveníry bol až jeden človek, a to tam bol zamestnaný... Kupujem lístok, vchádzam dnu. Boli to teda obrovské garážové priestory, kde boli všelijaké autobusy. Staršie, novšie, dokonca aj električka. Človek by si to možno aj vychutnal a vybehol na s...
Astronaut na izbe... https://pixabay.com/sk/robonaut-stroje-obratn%C3%BD-humanoid-600982/ Na druhý deň som sa rozkukala po izbe. Úmyslom architekta a staviteľa bolo aby nad toaletou bol ventilátor, myšlienka síce pekná, ale skončilo to ako malá, nevypnuteľná klimatizácia, ktorá človeku fúkala na chrbát studený vzduch. Celá dlážka v kúpeľni bola pokrytá kachličkami, hádžem na ne uterák, nakoľko mokré kachličky na človeka číhajú ako šmykľavá pasca. V sprchovom kúte sú tiež kachličky. Teším sa, že majú na sebe výčnelky, ktoré majú človeku zabrániť šmyknúť sa, neúspešne. Mokrá kachlička je proste mokrá kachlička... Sprchový kút má zhruba do polovice sklo, a svojou šikovnosťou zamokrím aj neošpliechateľné...Zo sprchy treba vychádzať opatrne. Toto by samozrejme bolo všetko na poriadku, ale tá sprcha! Ach. Na stene bola taká tyč, na ktorej sa dala nastaviť výška sprchy a hadica od sprchy išla poza tú tyč a hlavica bola väčšia ako medzera medzi tyčou a stenou, netuším ako to dostať ...
Cestujem do Anglicka... Mnohí ľudia v mojom okolí dlhé roky ospevovali Anglicko a ako sa tam istý čas dalo dobre zarobiť. Do Anglicka sa mi podarilo cestovať zhruba pred pol rokom. Mnohí sa čudovali, že som necestovala skôr, ale niektorým ľuďom ťažko vysvetliť, že nie je za čo... Ale osud zariadil, že sa mi to podarilo. Človeku tak najprv napadne, čo všetko si pobalí. Po tom, keď zistí, že teplé oblečenie zbytočne zapratalo polku kufra, začína uvažovať triezvo. Avšak zbalenie si vecí, nebolo až také náročné ako zistenie, že možno neotvorím kufor. Keďže som takto predtým necestovala išli sme kúpiť nový kufor. Veľký cestovný, s rúčkou a kolieskami, klasika ktorú majú ľudia keď cestujú lietadlom. Je tam aj zámok, ktorý som pôvodne nechcela použiť, veď keď bude chcieť kontrola kufor otvoriť, zámok, nezámok, otvorí ho. V najhoršom čase, tesne pred odchodom, som si povedala, že veď skúsim ako to funguje, keby náhodou. Fungoval tak dobre, že som to nevedela odomknúť... Hystéria, d...