Vďačnosť...

Vraj, keď budete vďační za niečo čo ste ešte nedostali a úprimne to prežívať, tak sa všetko vyplní. Neviem, teda, kto píše tieto keci, ale posledné dni ma presviedčajú, že to nie je celkom pravda... 

Boh síce nehrá v kocky, ale zmysel pre humor má teda poriadny. 

Ráno je človek vďačný, že dokázal vstať a ísť do práce. Som naozaj vďačná, že nemám budík na kolieskach, ktorý uteká a človek sa jeho naháňaním zobudí a rozcvičí zároveň. Neviem, kto vymyslel takúto hlúposť, ale určite nevstáva o 4 ráno. 

Človek je teda už dopredu vďačný za pokojnú cestu do práce a predstavuje si trochu pokoja a ako a cestou pripraví na ranný zhon. Tu vďačnosť zrazu niekam zdrhne..a cestou na MHD je počuť ššššššššššššššššššššššš prvé razy človek rozmýšľa, odkiaľ ide tento otrasný, otravný zvuk. Žeby nejaký divý zver lákal samičku? kopal noru? hľadal jedlo? je to z diaľky nejaké auto? Samozrejme, že nie. To je iba tá ******* osoba z poschodia domu oproti, ktorá robí každé ráno tento neuveriteľne otravný zvuk pred ktorým nemôžete ujsť, lebo zvuk sa šíri rýchlo. V tej chvíli je človek vďačný za psychické zdravie, ústavy pre takýchto ľudí a ľudí, ktorí sa o nich starajú, ale prečo nemôžem mať pokojné a hlavne tiché ráno?! Áno, myslím aj na tých všetkých, ktorí žijú v predstave, že keď sú ráno pred 6 hore oni musia byť aj všetci ostatní a hučia na celé sídlisko. Určite sú vďační za zdravé hlasivky a pľúca, ale ich vďačnosť budem zdieľať keď to nebudem musieť trpieť... 

A konečne víkend, už ide tá vďačná predstava pokojného dňa počas, ktorého si oddýchnete, vypnete od práce, prečítate si knihu, dáte si vaňu, atď. pretože ranní id*oti su hluční iba cez týždeň. Veď si na svoje týždenné ranné otravné zvuky musia oddýchnuť, ešte by bolo ticho a predsa v takom svete nechcete žiť... Čože to však počujú moje uši? Zúfalú snahu stať sa slávnym klavírnym virtuózom... Po troch rokoch môžem pokojne povedať, nejde ti to, prestaň trápiť, ten klavír. Keby klavíre neboli také ťažké a veľké a vedeli by otvárať dvere, už by zdrhol. Ešteže to nevedia, vďaka za to, lebo by ste cestou do práce mohli naraziť na zúfalé hudobné nástroje a najväčšími predátormi lesov by neboli medvede a vlci ale klavír a bubny. Každú noc by z hôr znelo ponuré bubnovanie. No vďaka, že sa nemusíme obávať týchto skrytých netvorov...