Tam, kam sa nedostaneš a niekam, kam nechceš...
Manchesterská katedrála, aspoň z vonku
Ďalšia možnosť ísť spoznať mesto a spraviť si zážitky. Hm, hovorím si blízko je Manchesterská katedrála, komentáre na to sú celkom dobré. Pred pár rokmi som videla časť z niekoľkodielneho seriálu o záhadách a ako v týchto katedrálach a kostoloch v západnej Európe sú rôzne tajomné vyobrazenia a podľa jedného mal chlapík nájsť hrob Merlina. Nedostali oprávnenie tak nemohli kopať, aj keď nebolo mi jasné, prečo nepoužili nejakú techniku, ktorou by aspoň zistili, či je pod zemou nejaká miestnosť, anomália, atď. Síce, keď už mám hodinový diel o tom ako som našla niečo tajomné, predsa si to nezničím ukázaním, že tam nič je...
Tak či onak, povedala som si, Manchesterská katedrála, určite tam uvidím niečo úžasnéééé. No, doteraz neviem, či tam je niečo úžasné...Prišla som k východnej bráne, tam bolo napísané zatvorené, použite ďalšiu bránu. Tá bola tiež zatvorená. Konečne som prišla k bráne, kde hore písali, tento vchod je vždy otvorený a pod tým bolo napísané, dnes máme zatvorené. Tak akože vždy? To asi čakali iba na mňa, aby tam mohli dať tú druhú tabuľku. Nevadí, hádam sa sem po pár dňoch vrátim. Nevrátila som sa, neviem čo tam je. Niektoré tajomstvá by mali ostať ukryté.
Ďalej tak rozmýšľam kam ísť, čo vidieť. Idem do Centra čínskej kultúry. Mala byť výstava Oceán. A podľa jedného obrázka na ich stránke som mala pocit, že to bude niečo úžasné. Ako kedysi jeden Japonec namaľoval vlnu tsunami. Čakám od toho niečo také. Mm, čakalo ma tam iba oooobrovskééé sklamanie. Teda, ani vlastne nie tak obrovské, nebolo tam skoro nič. Ale od začiatku.
Vchádzam dnu, k výstave, či čo to malo byť, vedie ulička. Ako prvá vec je kasička, pod ktorou je napísané, že privítame Váš príspevok 2 Libry. Tak akože ani nie, že ďakujeme za akýkoľvek príspevok, nie, daj rovno 2 Libry! Prosím? Uvidíme či to bude stáť za to, nestálo. Prvou je miestnosť, z ktorého je počuť zvuk vĺn. Idem dnu. Rádio je niekde skryté a na jednu zo stien sú premietané modré a biele čiary. Ani len obrázok mora, jednotvárny obraz sa ani nemení, ani moc nevlní. Je to ako pustiť si zvuky prírody doma na CD. Inak toto nerobte bez oznámenia ostatným čo spia pri Vás. Toto skúsite len raz ako ja, pokojne si zaspím pri jemných zvukoch prírody, mamina sa v noci zobudí, že počuje strašný dážď tak rýýýchlo pribehne k oknu, že ho zatvorí, lebo čo sa deje vonku nie je normálne. Keď je pri okne pozerá, že vonku sa nič nedeje, tak odkiaľ doparoma ide zvuk tej strašnej búrky? Po chvíli identifikuje že z CD a budí ma, nech TÚ BLBOSŤ VYPNEM!
Vychádzam z, ehm, prvej časti výstavy. Vchádzam do druhej miestnosti, ktorá je už väčšia. Na jednej stene sú tri malé obrázky, na ďalšej to vyzerá podobne a na poslednej stene sa premieta niečo čo s moriami a oceánmi nemá nič spoločné. V strede miestnosti sú dve akváriá plné špinavej vody. Keby chcel niekto vyjadriť názor, že oceány sú znečistené, tak by v akváriu plávali plasty, nejaký odpad a pod. Ale to bola iba špinavá voda, pretože tam bola dlho. To ani nebolo vyjadrenie názoru cez umenie, to bolo, hm, kde som si zabudol akvárko?
Takže nič som nevidela a čo som videla som razom vidieť nechcela. Všetci antickí a stredovekí sochári a maliari sa musia v hroboch obracať...
No nič, uvidíme kam ma zavedú moje ďalšie kroky...
